REPORTÁŽ Po stopách košických sôch
Košičania majú to šťastie, že za umeleckými dielami nemusia chodiť do galérií či do múzea. Jednoducho im stačí výjsť na ulicu, medzi paneláky a obdivovať môžu diela aj od tých najväčších umelcov. Prečítajte si reportáž z prvej cyklopotulky Po stopách košických sôch.
Bola sobota, príjemné, miestami až horúce popoludnie. Pri Spoločenskom pavilóne sa začínali pred šestnástou hodinou schádzať cyklisti, ktorí boli pripravení na 5 km dlhú trasu naprieč Terasou po stopách košických sôch, ich príbehov či autorov.
Po úvodných slovách od organizátora Ondreja a po privítaní špeciálneho hosťa Petra Beňa sme sa ani len nemuseli pohnúť z miesta a boli sme pri prvej soche. Ladislav Snopek ju v roku 1971 nainštaloval pred Spoločenský pavilón nie náhodou. Spojenie mladých ľudí, muža a ženy malo symbolizovať "nové spoločenské vzťahy pracujúcej mládeže, ktorá sa pri družnej zábave stretáva v Spoločenskom pavilóne VSŽ".
Na rohu ulíc Bernolákova a Trieda SNP sa nachádza dielo Holubica od Františka Patočku, ktorá symbolizuje spojenie Košíc ako mesta mieru a holubice, ktorá je jeho symbolom.
Po niekoľkých minútach prichádzame k soche jedného z najznámejších košických sochárov. Kto by predsa nepoznal meno Ján Mathé. Zastavili sme sa pri jeho soche Pohyb V., ktorá je netypicky umiestnená v pieskovisku. Toto dielo vychádza z jeho predošlých sôch Pohyb života a Jadro. Spolu s okolitými panelákmi má chrániť deti hrajúce sa na pieskovisku ako deti novej generácie, ktoré žijú v novom meste, na sídlisku Terasa.
Priateľov a priateľstvo znázorňuje socha Karička od Júliusa Machaja. Košičania ju poznajú aj pod názvom Tanečnice, konkrétne tri. Ide o dielo, ktoré ako veľa iných, bolo vytvorené vďaka vtedajšiemu zákonu, ktorý pri veľkých investíciách prikazoval investovať niekoľko percent z rozpočtu na umenie vo verejnom priestore. Tak vznikla aj nasledujúca socha - Akvárium od Vojtecha Lofflera.
Jedna z najzapamätovanejších sôch na Terase je určite Meteor od Arpáda Račka. Pri jej tvorbe sa držal výroku: "Drž sa prírody, nič lepšie nevymyslíme". A naozaj sa aj držal. Socha totiž predstavuje kryštál hematitu. O niečo ďalej, oproti kine Družba stojí mohutná socha od Štefana Belohradského, ktorú by sme mohli nazvať kúskom starého mesta v novom meste. Symbolizuje totiž Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala.
Pri Átriu sme si povedali niečo o bohužiaľ už odstránenej soche od Arnošta Košíka Vtáci, ktorá bola aj s celou fontánou, v ktorej sa nachádza odstránená na prelome 90. rokov kvôli nedostatku financií na jej prevádzku a údržbu.
Rodina a mladí ľudia boli myšlienkou viacerých sôch na Terase. Túto tému môžeme vidieť najvýraznejšie v soche od Jána Mathého Rodina, ktorá sa nachádza na Luníku I. Zobrazuje dvoch mladých ľudí, muža a ženu, ktorí v spoločnom náručí držia dieťa. Takmer trojmetrová výška sochy symbolizuje, ako vysoko si máme vážiť rodinu. V soche vidíme pre Mathého typický princíp vertikály a monumentalizmu, ktorý umocňuje dvojstupňový podstavec pod sochou.
Pri Novej nemocnici, presnejšie pred Lekárskou fakultou UPJŠ sa nachádza socha od Juraja Bartusza, ktorej motív určite poznáte. Je ním anatomický model podľa Leonarda da Vinciho. Na záver, pri Výmenníku Štítová nás informovala o lavičke s nápisom Ďakujem sušed jej autorka, Ľudmila Horňáková.
Na záver sa chceme veľmi pekne poďakovať špeciálnemu hosťovi cyklopotulky Petrovi Beňovi za jeho pomoc pri zostavovaní cyklopotulky aj za jeho výklad počas nej.
Za výborné fotografie ďakujeme Jozefovi Žiaranovi.